Marie-Héloïse, fille du Roy (Raphaël CONFIANT)

Judes Duranty

15/10/2024 - 08:53
Rubrique
Intro

Adan kanman Jounen Entènasional Kréyol ki le 28 oktob, nou ka prézanté zot liv Afarel ki fini sòti « Marie-Heloïse, fille du Roy » ki sòti lakay édision « Mercure de France »

Texte

Epi kat lawonn, matjè-a ka fè nou vwayajé pliziè koté apwochan lé lanné 1600 épi, (17èm siek).

Prèmié lawonn-lan

Daboudabò, nou ka fè konésans Marie-Héloïse (Mari-Éloyiz) matou-fanm tala, lè i ni tjenzan anlè tet-li. I adan an lòfèlina (an gran kay masè ka otjipé di tjanmay san manman ek papa, yo ladjé kon dé patjé rad sal)

Lakolonizasion ka bay bal ovantatè ek Louis XIV ka vréyé jennfanm an sé koloniy-la.Mond nef-tala (Nouveau Monde) bizwen fanm pou sé kolonié-a.

Sé konsa Mari-Eloyiz épi an bon épé jennfanm, yo ka batjé yo asou an bato pou vréyé yo la « Nouvelle France » (Kébek atjelman). Pierre-Emile (Piè-Emil) ka chwézi’y kom fanm.

Déziem lawonn-lan

Mari-Éloyiz épi mari’y Piè-Émil éti ka djoubaté red an frédi a. Sa tibren danjéré épi bon sé endien an léswè ka zayé ek rodayé (Iroquois, Algonquins, Abénakis). Piè-Émil sé an koupè-bwa (bichwon) An tan-tala sé pa Lafrans selman éti ni koloni, Langlitè pa manchot. Sé pou sa yo ka palé di « Nouvelle France » ek « Nouvelle Angleterre » Kidonk la ni ladjè ant Anglé mé kont endien tou. Sa lé di lavi-a pa toutafetman an bol toloman. Piè-Émil trapè (sé pa an trapis) i ka  kolé bet, (castor) pou pran lapo-yo ek rivann-li ba sé endien-an. Poudayè sé konsa i ka frékanté sé endien an pou vann sé lapo bet-la.

Anlot trapè ké menm bay an pasay, lè Mari-Eloyiz pa ka rivé fè yich.I té ké di Piè-Emil pisé adan alians madanm-li. Es misié ké rivé fè sa ?

Antouléka madanm-li ké rivé an sitiyasion é sé konsa Aymeric prèmié ich-li ka wè jou. Yo ka sanfui « La Nouvelle France » abò an bato « La Licorne » mé sé pa an Frans yo ka déviré mé yo ka débatjé dan anlot péyi : Sen-Domeng. Yo di lè ou an dévenn an grenn diri sek pé fann tet ou. An jou bonmaten an mwa’d juiyé lafiev, jòn ka ratibwazé Piè-Emil. Ki divini Mari-Éloyiz ?

Atjelman i ké déviré an yich san papa ek manman, i ped mari’y ek sé an « Fille du Roy » misié Laforgue magré i pa té lé.

Twaziem lawonn-lan

I ké rivé pati ek sé Matinik i ka échwé kou-tala sé ké twaziem vwayaj abò bato apré « La Licorne », « Le Saint-Louis » et le « « Dauphin-Royal ». Twa péyi : La Neuve France, Saint-Domingue, épi atjelman Martinique. Es pa ni kouwké folmanté apré tous péripési ? Erezdibonnè i ni dé bel moman kontel i viré twouvé an bon zig-li Sen-Piè, an majorin, Julie (Jili). I ké tonbé anba an twaziem boug misié de Blanquefort.0

Katriem lawonn-lan

Asou tè Matinik anlo moun té ka pran’y pou an kontes. I ké jik kwè i ka ped tet-li sirtou lè an dorlis ké vizité’y. Mé i ké fè an déziem tibolonm Germain i ké viré jwenn Jili bon makòkot-li ké pétet sové’y pou i pa ped tet-li apré tout lo bankoulélé-tala. Es an finaldikont i  pa vini an bétjé  (Blanc créole) kon anlo fanm blan isi.

Manmay plonjé adan 277 paj woman-tala asiré zot ké fè an bel vwayaj litérati dan le tan ek asou pliziè koté épi an mal matjè_kontè Afarel (Raphaël CONFIANT).

Chonjé matjè ani an brital projé i kriyé « La comédie créole » sé pa konmédi. Apré neg, kouli, siriyen, i ka plonjé nou asou lavi an bitasion bétjé, poudayé i dékikasé » liv la ba an matjez bétjé.                                                    

Jid

Connexion utilisateur

Dans la même rubrique

Visiteurs

  • Visites : 586037
  • Visiteurs : 45943
  • Utilisateurs inscrits : 32
  • Articles publiés : 266
  • Votre IP : 18.224.57.231
  • Depuis : 09/05/2022 - 19:37